Intuitívna autoterapia v teréne sa transformovala na obsesiu pádmi. Na chvíľu sa autorka stáva zvieraťom, mýtickou bytosťou, nadľudskou bytosťou v spojení prírody. Téma NEinvázie, mimikrije ako oslobodenie od limitov, psychické vyrovnanie a snahe dosiahnutie pokoja, cez telesne preťaženie. Voyeurizmus, pohľad dvoch strán – zrkadla a detailu, dáva divákovi možnosť uchytiť napätie autorky pred pádom. Hľadanie toho správneho oslobodeného pádu núti skúmať rôzne biotopy, miesta a zároveň aj vlastnú psychiku.
FREE TO FALL:MIMICRY
"Som utrápená a jedine, na čo sa viem sústrediť som ja. Prežité negatívne skúsenosti veľkým kameňom jatria dušu. Rozumiem, že jediný energický zdroj sú moje prežité pocity a mám potrebu ich sublimovať. Prechádzam sa v lese, miesto, ktoré človek si volí ako bezpečne útočisko a terapeutické miesto. Základnou motivickou konštantou sa stáva uník od reality mesta, od neustále opakujúcich sa úvah a záchvatov úzkostí. Cítim v akom stave je moja psychika – potrebujem vyskočiť zo svojej reality, napojiť sa, fyzicky zaťažiť telo. A tak si v sebe povšimnem silné intencie stať sa súčasťou prírody. Som citlivá, som emočne nestabilná, lietam v dimenziách a preto hľadám spôsoby ako sa vrátiť do tela, ku realite, ku prírode.
Telesné intencie vyskočiť z mojej reality a vrátiť sa do Prítomnosti sú pre mňa potrebné, sú autoterapeutické. A pád je len kompenzačnou reakciou, reguláciou psychosomatických a fyziologických funkcií. Čím viac tvoja psychika lieta v dimenziách, tým viac tvoje telo potrebuje cítiť seba samo. Uvažujem aj nad smrťou. Téma tanatosenzitívnosti ma bude vždy sprevádzať. Najneinvazivnejší spôsob zasiahnuť do prírody - zomrieť, rozpadnúť sa, ponúknuť svoje telo ako materiál, ako výživu. Každý pád je katarziou, prelomom, zlomom a znovuzrodením.
Skúmam prírodu a svoje pocity. Glorifikujem ju, zhľadávam, prosím na kolenách, aby moje telo prijala ako svoju súčasť, aby mojej duši darovala pokoj. Putujúc po lese pocítim ako silno chcem spadnúť do trávy, ako silno potrebujem skočiť do kríkov, spadnúť, udrieť sa, zobudiť sa. Obsesia pádmi začne gradovať: Padám intenzívne, padám do prírody. S každým pádom si uvedomujem, že s každým listom nalepeným na telo zapadám a mimikrujem viac. Reflektujem každý pád, skúmam vnútorné pocity a prítomnosť katarzie.
To dočasné ticho v ktorom sa ocitnem je mojim mimikrovaním - vtedy som časťou niečoho, čomu chcem patriť, tvárim sa, že som niečím iným ako človek. Som nadbytosť. Existujem aj zvnútra, aj zvonku. 30 sekúnd existencie. Vyhrabávanie sa s listov ako pomalé sa vracanie do nestabilného sveta. Znovu existujú fyzické telá bez vnímania tela, entity bez identít.
Pád materializujem, oslobodzujem svoju vnútornú intenciu zmiznúť, rozplynúť sa v prírode, psychicky sa vyrovnať, skrz fyzický akt.
Vnímam, že padám už dlhší čas. Myslím, že sa očistím, že bude existovať svet Pred pádom a Po. Že skok do prázdna, stretnutie so smrťou ma znovuzrodí a vzkriesim sa ako fénix. Bolesť je moja neoddeliteľná súčasť – Ak bolí duša, musí bolieť aj telo. A preto padám, preto skáčem: Vnímam pád ako katarziu, očistu, hru, kde získavam body za telesné poškodenia. Odnesiem modriny, škrabance, bolesti a chvíľkový vnem vlastného tela – žijem."
1canal video: 0:13:56
MP4, 1920x1080, 25fr/sec, 0.98 GB
MP4, 1920x1080, 25fr/sec, 0.98 GB
Pre VŠVU/AFAD
2021
2021