V médiách neustále čelíme smrti. Keď niekto zomrie, vidíme na rovnakých sociálnych sieťach viac nekrológov ako predtým. Smrť k nám prišla oveľa bližšie ako téma na diskusiu, a preto sa mi zdá, že nedôjde k vulgárnej desakralizácii témy.
Digitálna smrť sú na jednej strane všetky možnosti znázornenia smrti, ktoré sú prítomné v internetovom priestore. Sú to situácie života v smútku, sústrasti, zármutku, ktoré môže človek predstaviť a realizovať online. Buď preto špeciálne buduje osobitný priestor (napríklad virtuálny cintorín), alebo preto, že na verejné smútenie využíva populárne sociálne služby.
Mojim zaujmom bolo preskumať online memoralizačne platformy. Intervenciou neponižujem sakralnosť ľudskej pamäti ale skor poukazujem na možnosti inej precepcii vo virtualnom prostredí.
